Od čakania k činnosti: Recepty na dostupnejšie zdravotníctvo
Autorka je spolupracovníčka Inštitútu. Pôsobila na ministerstva zdravotníctva v rokoch 2020-2021.
Na stiahnutie
Čakáme na Slovensku na lekára dlho? Hoci sa v médiách pravidelne objavujú hrozivé príbehy o mesačných čakacích dobách, bežnou skúsenosťou je aj vyšetrenie do pár dní. Významným problémom je, že dnes nevieme, či ide o ojedinelé zlyhania alebo o systémový problém – chýbajú nám dáta aj systematická snaha odhaliť v čom spočíva problém a úspešne ho riešiť. Otázka čakacích dôb pritom nie je len otázkou pohodlia. Je to otázka spravodlivosti – kto sa k lekárovi dostane včas a kto nie.
Nová štúdia Inštitútu Martina Filka analyzuje dostupnosť a včasnosť zdravotnej starostlivosti na Slovensku, mapuje príčiny dlhých čakacích dôb a navrhuje konkrétne kroky na ich riešenie.
Máme problém? Výsledky hovoria za seba
Priame dáta o čakacích dobách nám väčšinou chýbajú, no nepriame ukazovatele naznačujú, že môžeme mať problém doručiť zdravotnú starostlivosť včas – teda tak, aby sme vďaka nej predchádzali úmrtiam alebo nezvratnému zhoršeniu zdravia.
Slovensko dlhodobo zaostáva za európskym priemerom aj za vlastnými cieľmi vo všetkých kľúčových zdravotných ukazovateľoch:
- Podľa posledných dostupných údajov zaostávame za cieľom Stratégie 2030 o viac ako 2,5 roka u mužov a 1,5 roka u žien pri očakávanej dĺžke života.
- Pri počte rokov dožitých v zdraví je to dokonca 6 rokov u mužov a takmer 5 rokov u žien.
- Naša úmrtnosť odvrátiteľná zdravotnou starostlivosťou je takmer dvojnásobne horšia ako priemer EÚ.
Tieto čísla nie sú len abstraktnou štatistikou – sú odrazom systému, ktorý nedoručuje starostlivosť včas.
Subjektívne vníma nedostupnosť zdravotnej starostlivosti 2,8 % obyvateľov, čo je viac ako priemer EÚ (2,2 %). Oveľa horšie sú na tom nízkopríjmové domácnosti – až 5,4 % z nich sa k lekárovi nedostane, pričom ich podiel rastie. Bohatší ľudia sa na Slovensku vedia dostať k lekárovi skôr a táto nerovnosť sa v posledných rokoch prehlbuje.
Čo vieme a čo nevieme
Vďaka reforme nemocničnej siete v roku 2024 máme po prvýkrát spoľahlivé dáta o čakaní na plánované operačné výkony – sleduje sa ich takmer 400. Výsledky sú zmiešané: v priemere sa na náhradu kolenného a bedrového kĺbu čaká okolo 10 mesiacov, čo je menej ako zákonom stanovené maximum. No takmer štvrtina čakateľov na výmenu bedrového kĺbu čaká dlhšie, než je povolené. A napriek tomu, že od roku 2025 majú poisťovne povinnosť ponúknuť pacientom alternatívne zariadenie s kratšou čakacou dobou, z takmer 2 000 oslovených ju využilo len 15.
Zaujímavé je, že pacienti čakanie v blízkej nemocnici uprednostňujú aj za cenu dlhšieho čakania. Dôvody nepoznáme – chýba kvalitatívny výskum. Pravdepodobne ide o obavy z nadväznosti starostlivosti, praktické problémy s hospitalizáciou ďaleko od domova, či jednoducho o nedostatočnú informovanosť o dostupných možnostiach.
V ostatných oblastiach sme úplne slepí. Nesledujeme čakacie doby u špecialistov v ambulantnom sektore, na prístrojové vyšetrenia (CT, MR, RTG), ani v starostlivosti o mentálne zdravie. Pritom práve efektívny záchyt a manažment pacientov v ambulantnom sektore by mal predchádzať potrebe hospitalizácie a urgentnej starostlivosti a môže systému ušetriť významné zdroje.
Ako to riešia inde
Krajiny OECD využívajú celý rad nástrojov na skracovanie čakacích dôb. Patria medzi ne:
Garantované čakacie lehoty – Fínsko zabezpečuje posúdenie stavu pacienta do 3 pracovných dní od prvého kontaktu, Dánsko umožňuje prístup k súkromnému poskytovateľovi pri prekročení 30-dňovej lehoty, Anglicko sa usiluje o liečbu do 18 týždňov pre 92 % pacientov odkázaných k špecialistovi.
Prioritizácia podľa klinického stavu – Taliansko zaraďuje pacientov do kategórií urgentnosti na základe posúdenia praktického lekára potvrdeného špecialistom. Nórsko má od roku 2002 individualizované maximálne čakacie lehoty pre každého pacienta zvlášť.
Skrátené cesty pre onkologických pacientov – Mnohé krajiny definujú pre pacientov s podozrením na onkologické ochorenie špeciálne rýchlostné koridory. Nórsko má od roku 2015 definované onko-pacientske cesty pre diagnostiku, liečbu a rehabilitáciu pre 26 onko-diagnóz, pričom stanovené ciele sa pravidelne monitorujú a vyhodnocujú.
Posilnenie primárnej starostlivosti – Zníženie nadbytočných odoslaní k špecialistom prostredníctvom silnejšieho gatekeepingu či využívaniu nových technológií. Kanada testovala e-konzultácie, vďaka ktorým sa 53 % pacientov vyhlo osobnej návšteve špecialistu.
Riešení a prístupov je mnoho a Slovensko by si malo nastaviť pravidlá pre svoj lokálny kontext. Jedno je však spoločné pre všetky funkčné systémy: bez transparentných dát a jasne definovaných nárokov žiadny z týchto nástrojov nefunguje dlhodobo.
Čo treba urobiť na Slovensku
Štúdia identifikuje tri nevyhnutné predpoklady pre akýkoľvek pokrok:
1. Digitalizácia a zber dát. Bez elektronických výmenných lístkov, centrálneho sledovania kapacít a systematického vyhodnocovania dát nevieme ani len pomenovať rozsah problému. Elektronický výmenný lístok existuje od roku 2018, no jeho využívanie zostáva nízke.
2. Radikálna transparentnosť. Pacienti by mali mať v reálnom čase prístup k informáciám o čakacích dobách u konkrétnych poskytovateľov. Takým spôsobom z nich môžeme urobiť aktérov a nie obete systému a zároveň umožníme porovnávanie poskytovateľov. Anglicko, Holandsko aj Taliansko tieto dáta zverejňujú – Slovensko zatiaľ nie.
3. Jasné nároky a zodpovednosť. Niekto musí byť zodpovedný za to, že pacient dostane starostlivosť včas. Logickým kandidátom sú zdravotné poisťovne – no na to potrebujú nástroje, dáta aj právomoci, ktoré dnes nemajú. Reforma nemocničnej siete bol správny krok, no treba ho rozšíriť na ambulantnú starostlivosť, diagnostiku aj mentálne zdravie.
Celú štúdiu nájdete v sekcii Na stiahnutie vyššie.
Publikáciu finančne podporila Friedrich Naumann Stiftung für die Freiheit.
Friedrich Naumann Stiftung für die Freiheit nezodpovedá za obsah tejto publikácie ani za jej akékoľvek následné uplatnenie. Názory, ktoré sú v nej vyjadrené, sú výlučne názormi autora a nutne neodrážajú postoje Friedrich Naumann Stiftung für die Freiheit.
Ilustračný obrázok: https://www.flickr.com/photos/oscardiazolivares/5977702950