Svetová ekonomika čelí v poslednej dobe nepredvídateľným rozhodnutiam prezidenta Trumpa o uvalení ciel. Pre Slovensko nie sú Spojené štáty najväčším obchodným partnerom, ale aj tak ide o veľmi zlé správy pre našu ekonomiku. 

Nemení to ani ohlásené pozastavenie časti ciel – v prípade EÚ sa plošné 10% clo odložilo o 90 dní. Aj naďalej platí “základné” celosvetové 10% clo. V platnosti navyše zostávajú 25% clá na automobily, súčiastky, oceľ a hliník. Práve automobily a iné dopravné prostriedky predstavujú 90 % slovenského vývozu do Spojených štátov.

Automobilový priemysel ako hlavná zraniteľnosť Slovenska 

Menej medzinárodného obchodu je veľkým rizikom pre akúkoľvek malú a otvorenú ekonomiku. Platí to aj pre Slovensko, ktorého celkový obchod je viac ako 170 % HDP. Do Spojených štátov smerovalo v roku 2024 len 4,1 % nášho exportu (4,8 miliardy eur).

Slovenská ekonomika je ale vo výnimočne zraniteľnej pozícii. Až 90 % z nášho vývozu do USA tvoria automobily, najmä z bratislavského Volkswagenu a nitrianskeho Jaguar Land Rover. Túto zraniteľnosť potvrdzujú aj ekonomické modely – napríklad podľa Oxford Economics je Slovensko voči clám na automobily tou najzraniteľnšjšou z 25 skúmaných krajín.  

Práve pre automobily čelí Slovensko najvyšším clám spomedzi krajín EÚ. Po zohľadnení výnimiek a rôznych sadzieb boli slovenské exporty zasiahnuté priemerným clom vo výške 24 % (graf). Odklad platnosti “recipročných” ciel slovenskú pozíciu prakticky vôbec nezlepšuje. Naopak, znepokojujúce prvenstvo Slovenska v EÚ bude ešte jednoznačnejšie.

Dopady ciel a obchodnej vojny budú aj nepriame. S inými ekonomikami nás spájajú dodávateľské reťazce. Clá zasiahnu európskych odberateľov viac ako 350 slovenských výrobcov súčiastok. Najväčší dopad na ekonomickú kondíciu Slovenska bude mať vývoj v Nemecku, ktoré Trumpove clá zasiahnu podobne tvrdo. 

Aj preto pri scenári pokračujúcej obchodnej vojny hrozí podľa Nárdnej banky Slovenska strata až 20 tisíc pracovných miest, čo predstavuje zhruba 1 % všetkých pracujúcich. Hrubý domáci produkt sa môže do roku 2027 znížiť o takmer 3 % v porovnaní so scenárom bez obchodnej vojny. To sú straty vyše 3,5 miliardy eur. Navyše, okrem automobiliek budú podľa slovenskej Asociácie priemyselných zväzov a dopravy najviac zasiahnuté menej bohaté oblasti Slovenska. 

Automobilová výroba tvorí 10 až 13 % slovenského HDP a zamestnáva až 10 % všetkých pracujúcich. Tento sektor už niekoľko rokov čelí výzvam spojeným s prechodom na elektromobilitu a nástupom nových čínskych výrobcov. Teraz sa automobilový sektor stáva jedným z hlavných terčov Trumpovej protekcionistickej politiky. Slovenská závislosť na automobilovom priemysle sa čoraz konkrétnejšie ukazuje ako jedna z najväčších zraniteľností. Dnes už vôbec nie teoretických.

Európska odpoveď – aké sú záujmy Slovenska? 

V týchto mesiacoch vedie EÚ rokovania s Amerikou o obchode, vrátane ciel na automobily. Najlepším scenárom by momentálne bolo úplné odvrátenie obchodného konfliktu alebo zníženie ciel na nulu, ako navrhuje Európa.

Treba sa však pripraviť aj na menej pozitívny scenár, ktorým by bolo dlhodobejšie navýšenie ciel spojené s odvetnými clami zo strany Európy. Ak bude ekonomická a osobitne colná vojna pokračovať, európsky aj slovenský priemysel bude potrebovať zmenu a s ňou aj pomoc. Aj preto je nevyhnutné sa na tento scenár pripraviť a jasne si definovať, ako by taká pomoc mala vyzerať. 

Prvoradým záujmom by mala byť podpora ekonomicky životaschopných podnikov v prispôsobení sa novým pomerom. To si môže vyžadovať pôžičky, ale aj dočasnú podporu a investície. Naše firmy potrebujú inovovať, aby mohli konkurovať iným hráčom najmä v oblasti elektromobility. Ciele opatrení na podporu priemyslu by však mali ísť ďalej, než len do konzervácie súčasného stavu. Je to aj príležitosť, ako posilniť slovenské hospodárstvo do budúcnosti. To znamená podporu inovácií, stredných a malých podnikov a rozvoj ľudského kapitálu.  

Na stole sú dnes užitočné návrhy, ako takýto balík financovať. Napríklad s nemeckými Zelenými spolupracujúci think tank Heinrich Böll Stiftung navrhuje jeho financovanie práve z výnosu z odvetných ciel či iných protiopatrení. Pre Slovensko by išlo o dobré opatrenie. Zatiaľ čo negatívne dopady amerických ciel sú koncentrované na slovenských výrobcov, výnosy z odvetných opatrení by platili európski spotrebitelia ako celok. Išlo by teda o solidárnu podporu najviac zasiahnutých krajín vrátane Slovenska. Možnosťou sú samozrejme aj iné zdroje financovania, napríklad už existujúci Európsky fond solidarity alebo aj úplne nové nástroje. Slovensko ako čistý príjemca financií v rámci EÚ by ich malo jednoznačne podporovať.

Čakajú nás domáce úlohy

Celoeurópske opatrenia musia byť súčasťou riešení a Slovensko by sa k nim malo hlásiť. Bez ohľadu na výsledok obchodného konfliktu s USA, Slovensko by si malo spraviť domácu úlohu a pripraviť sa na zásadné zmeny v hospodárstve. Otrasy v medzinárodnom obchode sú totiž len jednou z transformačných zmien. Digitalizácia, nástup umelej inteligencie a zelená transformácia už nie sú hudbou budúcnosti, ale realitou dneška – nielen v automobilovom priemysle. Či bude obchodná vojna alebo nie, Slovensko stojí pred výzvou vybudovať nový ekonomický model. Je vôbec schopné takejto transformácie?  

Na prvý pohľad je možná reštrukturalizácia hospodárstva, spojená s presunom pracujúcich medzi sektormi aj v rámci nich, menšou výzvou, než by bola v minulosti. Kým v uplynulých dekádach bola nezamestnanosť celoslovenský problém, dnes máme až 100 tisíc neobsadených pracovných miest. Slovensko však nemá dobre fungujúci systém aktívnych politík trhu práce. Bez dobrých programov rekvalifikácie, vzdelávania a pracovnej mobility budú zmeny štruktúry hospodárstva bolestivejšie a spájané s neistotou. To so sebou nesie aj politické náklady. Politicky bezpečnejšou možnosťou je tak betónovanie súčasnej štruktúry ekonomiky namiesto zabezpečovania jej budúcnosti. 

Trh práce samozrejme nepredstavuje jedinú bariéru. Na Slovensku dlhodobo nevieme plánovať a realizovať komplikovanejšie reformy. Situácia sa po nedávnych zásahoch proti odborným kapacitám na ministerstvách zhoršuje. Prejavuje sa aj v dlhodobej neschopnosti čerpať a využívať európske zdroje na zmysluplné investície. Ekosystém menších a stredných podnikov dlhodobo zaostáva v produktivite. Bežné firmy slabo investujú do ľudského kapitálu a vzdelávania zamestnancov. Inovatívne firmy majú sťažený prístup ku kapitálu. Ceny energií na Slovensku aj v celej EÚ sú vysoké a kvôli geopolitickým rizikám aj volatilné. Dopyt po energiách pritom v najbližších desaťročiach dramaticky vzrastie. Podpora výskumu na univerzitách je nedostatočná a vo výdavkoch na vedu a výskum ostávame na chvoste krajín OECD. Stále musíme prehodnotiť náš vzdelávací systém a pripraviť kurikulárnu reformu 2. stupňa. Každý z týchto problémov by si zasluhoval samostatný článok. Nejde ani o úplný zoznam, ale stačí na pochopenie, akej veľkej výzve Slovensko čelí. 

Ohlásené americké clá naplno odhaľujú limity doterajšieho slovenského ekonomického modelu aj nastavenia verejnej politiky. Aj keby výzva Trumpovej politiky pominula, treba sa z nej poučiť. Zmena štruktúry hospodárstva raz nevyhnutne príde. Čím skôr sa začneme poctivo pripravovať, tým viac môžu byť tieto zmeny príležitosťou na lepšiu budúcnosť, nie bolestivým pádom. 

Zdroj fotografie: NPR