Najmenej optimistickí sú jednorodičia. Výrazne sa prejavuje stranícka polarizácia.

Ľudia na Slovensku vidia budúcnosť pesimisticky. Vyplýva to z prieskumu agentúry Ipsos pre Inštitút Martina Filka. Až 73 % opýtaných pri myšlienke na budúcnosť seba a svojej rodiny pociťuje obavy. U voličov parlamentnej opozície tieto čísla dokonca dosahujú okolo 90 %, zatiaľ čo väčšina podporovateľov Smeru obavy z budúcnosti nepociťuje.

Obavy naprieč spoločnosťou

Podrobnejší pohľad na charakteristiky respondentov ukazuje, že nevidno zásadné rozdiely vo vyhliadkach medzi vekovými skupinami či v závislosti od najvyššieho dosiahnutého vzdelania.

Výraznejšie sa od priemeru odchyľuje skupina ľudí nad 66 rokov, medzi ktorými pociťuje obavy “len” 63 % opýtaných. Naopak, pri triedení podľa vzdelania možno o niečo väčšie obavy badať medzi ľuďmi, ktorí dosiahli stredoškolské vzdelanie s maturitou (80 %).

Podstatné rozdiely vo vnímaní budúcnosti sa neukázali ani pri pohľade na kraj, veľkosť obce či príjem. Z hľadiska súčasnej ekonomickej aktivity cítia najväčšiu mieru pesimizmu podnikatelia a živnostníci (81 %).

Zlepšenie očakáva málokto

Zároveň sme sa ľudí opýtali na ich predstavu o tom, ako sa im bude žiť v najbližšom období. Aj tu badať, že v spoločnosti panujú obavy všetkými skupinami. Približne polovica ľudí si myslí, že sa im v porovnaní so súčasnosťou bude o rok žiť horšie, necelá tretina neočakáva zmenu. Len 15 % verí v zlepšenie.

Stabilitu o niečo viac oproti priemeru očakávajú ľudia vo veku nad 66 rokov (40 %) a ekonomicky neaktívni (36 %). Medzi živnostníkmi a podnikateľmi očakáva v najbližšom roku zhoršenie až 58 % (pozn.: zber dát prebehol ešte pred začiatkom platnosti transakčnej dane).

Rodičia si robia starosti

V prieskume sme otázkami identifikovali aj skupiny, ktoré sa zvyknú považovať z hľadiska socioekonomickej situácie za rizikové, ako napríklad rodičia v mnohopočetných domácnostiach, študenti, či ľudia starajúci sa o staršie alebo zdravotne postihnuté osoby. Z odpovedí vyplýva, že u ľudí, ktorí sa starajú o deti, prevláda pesimizmus, pričom počet detí nehrá rolu. Najvýraznejšie sa však prejavil v skupine jednorodičov, z ktorých sa o budúcnosť obáva až 93 % (na tomto mieste je však pre korektnosť treba uviesť, že v rámci vzorky ide o n=25).

Najistejšie sa cítia voliči Smeru

Zatiaľ demografické triedenie respondentov poukazuje na všeobecný pesimistický sentiment, výraznejšie odlišnosti v odpovediach sa prejavujú v závislosti od ich politických preferencií. Medzi tými, ktorí by v súčasnosti volili strany parlamentnej opozície, pociťuje obavy 86 % (KDH) až 93 % (Progresívne Slovensko) ľudí. Väčšina sympatizantov Smeru (55 %) naopak z budúcnosti obavy nepociťuje. Delenie však nie je jednoznačne koalično-opozičné, nakoľko obavy prevažujú aj u voličov Hlasu (64 %).

Podobné rozdelenie vidno aj pri otázke týkajucej sa očakávaní od najbližšieho roka. Zatiaľ čo výrazná väčšina voličov strán vyhranených voči vláde si myslí, že sa im bude o rok žiť horšie, u voličov Smeru (a Republiky) je najčastejším očakávanie, že sa budú mať rovnako. Aj v prípade Hlasu očakáva zhoršenie menej ako polovica.

Výsledky prieskumu ukazujú, že aj pri postojových otázkach, ktoré nie sú prvoplánovo politické, ako je spokojnosť so životom či optimizmus, je dnes aspoň tak dôležité zohľadňovať politické preferencie ako ich demografické charakteristiky. Rozsahu a významu politickej polarizácie sa budeme venovať aj v ďalších analýzach.

O prieskume

Reprezentatívny prieskum pre Inštitút Martina Filka vykonala agentúra Ipsos v dňoch 17.-21. marca 2025 metódou CAWI. Prieskum prebehol s finančnou podporpou Friedrich Naumann Stiftung für die Freiheit.