Ľudia na Slovensku sú väčšinou presvedčení, že návrat šikovných mladých ľudí zo zahraničia by krajine výrazne pomohol. Významne však pochybujú o tom, či tu majú budúcnosť. Až 76 % opýtaných je presvedčených, že by slovenskej ekonomike výrazne pomohlo, ak by sa zastavil odchod šikovných ľudí zo Slovenska a aby sa začali vracať domov. Najviac (86 %) si to myslia ľudia nad 65 rokov. Vyše 60 % respondentov sa však obáva, že mladí vzdelaní ľudia nemajú dnes na Slovensku budúcnosť. Najpesimistickejší sú mladí, vysokoškolsky vzdelaní, živnostníci a podnikatelia.

Podľa dvoch tretín opýtaných vo veku 25-44 “mladí vzdelaní ľudia nemajú dnes na Slovensku budúcnosť.” Ani v jednej vekovej skupine neprevažujú tí, ktorí si myslia opak. Vo vekovej skupine nad 65 rokov si až 86 % myslí, že návrat šikovných ľudí by výrazne pomohol slovenskej ekonomike.

Spomedzi vysokoškolsky a stredoškolsky vzdelaných si to myslí 63 % a 67 %, ale aj medzi tými bez maturity je súhlas nadpolovičný. 

Návrat ľudí zo zahraničia by za výrazný ekonomický prínos považovalo 70 % opýtaných bez maturity, a až 81 % s maturitou a 83 % vysokoškolsky vzdelaných.

Podľa ekonomickej aktivity sú najpesimistickejší živnostníci a podnikatelia (73 %), nasledovaní zamestnancami (65 %) a ekonomicky neaktívnymi (50,5 %).

Ako to vidia podporovatelia politických strán?

Až 81-87 % podporovateľov opozície je v tejto otázke pesimistických, s výnimkou KDH, kde je miera s[hlasu „len“ 66 %. Zo sympatizmantov Smeru si len približne štvrtina, a zo sympatizantov Republiky približne tretina myslí, že šikovní ľudia nemajú na Slovensku budúcnosť. V Hlase sú počty vyrovnané.

Pohľad “mladých a šikovných”

Skepsa je najväčšia medzi tými, o ktorých výrok v prieskume pojednáva. Medzi stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelanými vo veku 35-44 s mím súhlasia až tri štvrtiny opýtaných. Vo vekových skupinách 25-34 a 45-54 je miera súhlasu 66 % medzi respondenmi so stredoškoskými a 68 % medzi tými s vysokoškolským vzdelaním. Medzi vysokoškolsky vzdelanými je miera súhlasu nadpolovičná aj vo vekových skupinách nad 55 a 65 rokov.

Odchod mladých ľudí zo Slovenska bol realitou už pred 1. svetovou vojonou. Vstup do Európskej únie priniesol jeho nové podoby, pretože zásadne zjednodušili odchod za štúdiom a prácou prakticky do ktorejkoľvek európskej krajiny. Rozhodnutie odísť zo Slovenska urýchľuje aj skutočnosť, že Česko je mentálne aj jazykovo prirodzeným zázemím. A dôležitým faktorom je aj geografická vzdialenosť.

Na kolobehu talentu osobitne záležalo Martinovi Filkovi, ktorý aktívne nahováral talentovaných mladých ľudí, aby po vyštudovaní v zahraničí posilnili v tom čase sa rozvíjajúce analytické kapacity štátu. Aj preto sa téme budeme venovať naďalej.

Reprezentatívny prieskum pre Inštitút Martina Filka vykonala agentúra Ipsos v dňoch 17.-21. marca 2025 metódou CAWI. Prieskum prebehol s finančnou podporou Friedrich Naumann Stiftung für die Freiheit.

Ilustračný obrázok: Miloš Slovák – Slovenskí vysťahovalci, 20. storočie, začiatok, 1911, Slovenská národná galéria, SNG, https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:SNG.O_1544