Silnejšia Európa pre silnejšie NATO
Autor je riaditeľom Inštitútu Martina Filka. Bol veľvyslancom pri NATO a poradcom dvoch prezidentov SR. Štvrťstoročie sa venuje otázkam medzinárodnej politiky, bezpečnosti a obrany
Ruská agresia a čoraz menej predvídateľné Spojené štáty zapríčinili, že európska obrana a odstrašenie je jedna z najnaliehavejších úloh súčasnosti. Útoky dronov, podpaľačstvá či sabotáže vo firmách, ktoré pomáhajú Ukrajine, sa stali takmer bežnou súčasťou európskej reality. Rusko nimi zámerne skúša, kde sú naše hranice a či sa dokážeme zhodnúť na spoločnej reakcii.
Aj preto Inštitút Martina Filka spolu s European Liberal Forum (ELF) usporiadal 28. septembra 2026 v Európskom parlamente v Bruseli konferenciu Stronger Europe for a Stronger NATO. Pozvanie prijali europoslanci, predstavitelia NATO a Európskej komisie, diplomati aj bezpečnostní experti. Program tvorila panelová diskusia o vzťahoch EÚ a NATO a tri paralelné pracovné skupiny: o obrannom priemysle a obstarávaní, o nových technológiách a o budúcnosti transatlantických vzťahov.
Kým niektorí upozorňovali, že na paniku nie je dôvod, iní pripomenuli, že po piatich rokoch snahy o posilnenie obrannej výroby sú výsledky stále sklamaním. Spoločným menovateľom diskusie bolo, že Európa už nepotrebuje ďalšie analýzy, ale činy.
Účastníci zdôraznili, že hlavným problémom Európy nie je nedostatok financií. Ročný výdavkový potenciál dosahuje približne 1,6 bilióna eur, ktoré sa však míňajú roztrieštene, keďže spoločné obstarávanie tvorí menej ako 20 %. Každá krajina si drží to, čo jeden z účastníkov nazval „hračkárskou verziou“ armády. Národné technické požiadavky vylučujú zahraničných dodávateľov a vedú k opakovaniu rovnakých chýb. Obstarávacie cykly sú navyše také dlhé, že kým sa podpíšu zmluvy, technika je už zastaraná.
Často prehliadaným úzkym hrdlom je kvalifikovaná pracovná sila. Podľa prieskumu medzi viac ako 200 obrannými firmami je hlavnou prekážkou rozširovania výroby nedostatok pracovníkov, nie financovanie. Veľkí dodávatelia problémy s financovaním nemajú. Ťažkosti vznikajú nižšie v dodávateľskom reťazci, kde sa menší výrobcovia nedostanú k verejným zdrojom. Firmy navyše obmedzujú rigidné pracovnoprávne pravidlá, pre ktoré nedokážu pružne prispôsobovať počet zamestnancov.
Na otázku, ako opísať vzťahy EÚ a USA jedným slovom, zazneli odpovede „napäté“, ale aj „napraviteľné“ a „trpezlivosť“. Napätie sa prejavuje v bezpečnosti, obchode aj diplomacii. Strategická pozornosť Washingtonu sa presúva k Číne a znepokojenie vyvoláva aj americká politická podpora neliberálnych hnutí v Európe. Zároveň platí, že požiadavku USA, aby Európania viac investovali do obrany, mala Európa splniť už skôr.
Zhoršenie vzťahov nemožno vylúčiť. Ak tlak na Európu porastie, môže dôjsť k akémusi „rozvodu“, keď sa obe strany naučia žiť jedna bez druhej. Americká zahraničná politika navyše závisí od toho, kto je práve pri moci, a nepredvídateľnosť prezidentského úradu je rizikom sama osebe. Európa sa preto musí pripraviť na oba scenáre. Má byť pripravená niesť väčšiu časť vlastnej obrany a zároveň zachovať transatlantické puto.
Existujú aj pozitíva. Spojené štáty zostávajú oddané NATO a v mnohých oblastiach, ako sú ľudské práva, sloboda prejavu či pluralizmus, naďalej zdieľame spoločné hodnoty. Obchod je však dvojsečná zbraň, ktorá vytvára závislosti. Preto má znižovanie rizík (tzv. de-risking) význam aj mimo obrany.
Pri nákupoch v Európe treba byť realistom. Za úspech možno považovať čokoľvek nad 50 %. Tam, kde americkí dodávatelia dodajú rýchlejšie, si kupujúci vyberú ich. Európa má potenciál byť rovnocenným partnerom, brzdí ju však pomalé rozhodovanie. Najlepším argumentom je ukázať, že dokáže splniť to, čo od nej Washington žiada.
Odstrašenie sa neobnovuje vyhláseniami, ale konkrétnymi výsledkami. Z konferencie vyplýva sedem priorít:
Závery konferencie zhrnul riaditeľ IMF Peter Bátor v policy briefe, ktorý vydalo European Liberal Forum.
Policy brief nájdete v sekcii Na stiahnutie vyššie.
Publikáciu finančne podporila Friedrich Naumann Stiftung für die Freiheit.

Friedrich Naumann Stiftung für die Freiheit nezodpovedá za obsah tejto publikácie ani za jej akékoľvek následné uplatnenie. Názory, ktoré sú v nej vyjadrené, sú výlučne názormi autora a nutne neodrážajú postoje Friedrich Naumann Stiftung für die Freiheit.
Ilustračný obrázok: Vincent Hložník – Mor ho!, 1953