Autor je riaditeľom pobočky Central European Institute of Asian Studies (CEIAS) v Prahe.

Na stiahnutie

Slovensko sa v rámci EÚ radí medzi krajiny, ktoré najvýraznejšie podporujú rozvoj vzťahov s Čínou, najmä na úrovni politickej rétoriky. V tomto kontexte dochádza k popieraniu alebo zľahčovaniu bezpečnostných rizík spojených so spoluprácou s Čínou, a to aj napriek odlišným hodnoteniam zo strany bezpečnostných inštitúcií.

Spolupráca Slovenska s Čínou predstavuje ohrozenie a zraniteľnosti pre štát na viacerých úrovniach. Tá sa týka nielen ekonomiky, ale aj technologickej bezpečnosti, ochrany dát a širšieho zahraničnopolitického postavenia krajiny. Na rozdiel od veľkej časti Európskej únie, Slovensko ignoruje prístup EÚ založený na znižovaní rizík.

Štúdia analyzuje záujmy Číny na Slovensku a nástroje, ktoré pri ich presadzovaní využíva, a následne identifikuje riziká v oblastiach investícií, infraštruktúry, technológií, akademickej spolupráce a zahraničného informačného pôsobenia.

Štúdia tiež poskytuje odporúčania, ako maximalizovať prínosy investícií pri minimalizácii rizík pre slovenskú ekonomiku, bezpečnosť a strategickú pozíciu Slovenska v rámci EÚ.

Čínske záujmy na Slovensku

Záujem Číny o Slovensko je motivovaný menej ekonomickým potenciálom a viac geopolitickými cieľmi. Členstvo Slovenska v Európskej únii a NATO poskytuje Pekingu potenciálny vplyv v rámci západných inštitúcií, ako aj symbolickú legitimitu pre jeho globálne ciele. V tomto kontexte má spolupráca so Slovenskom širší význam, ktorý presahuje bilaterálne hospodárske vzťahy.

Tomu zodpovedá aj charakter čínskych aktivít, ktoré sa neobmedzujú na ekonomiku, ale zasahujú aj do informačného a politického priestoru. Čínska strana aktívne využíva slovenské mediálne prostredie na šírenie svojich naratívov, napríklad prostredníctvom publikovania rozhovorov a článkov v alternatívnych médiách či distribúcie obsahu pripraveného priamo čínskou ambasádou. V niektorých prípadoch bol takýto obsah publikovaný bez štandardného redakčného spracovania.

Analýza zároveň poukazuje na prepojenia medzi mediálnymi aktivitami a širšími vplyvovými operáciami. Príkladom je pôsobenie novinára čínskeho štátneho média, ktorý bol v roku 2026 obvinený zo špionáže v susednej krajine a zároveň budoval kontakty aj na Slovensku. Tieto aktivity ilustrujú, že čínske pôsobenie je súčasťou širšej stratégie kombinujúcej ekonomické, politické a informačné nástroje.

Investície a technologické riziká

Najvýraznejšou oblasťou spolupráce sú investície do výroby elektrických vozidiel a batérií. Na Slovensku sa realizujú dva projekty v hodnote približne 1,2 miliardy eur – Volvo a Gotion InoBat. Sú to investície s najvyššou štátnou podporou v histórii Slovenska. Volvo získalo priamy grant vo výške 267 miliónov eur a Gotion InoBat Batteries 150 miliónov eur, doplnených o ďalších 135 miliónov eur cez daňové úľavy.

Tieto projekty však sprevádzajú viaceré identifikované riziká. Patrí medzi ne obmedzený transfer technológií, závislosť od čínskych dodávateľských reťazcov a prepojenia na nútenú prácu. Spoločnosť Gotion bola spájaná s využívaním nútenej práce v provincii Sin-ťiang a dvaja jej dodávatelia boli zaradení na americký zoznam subjektov, ktorých produkty sú zakázané na dovoz do USA.

Riziká sa objavujú aj v oblasti infraštruktúry. Potenciálne zapojenie čínskych spoločností do veľkých projektov môže podliehať kontrole Európskej komisie podľa pravidiel o zahraničných subvenciách. Zároveň sa diskutuje o realizácii projektov formou medzivládnych dohôd, napríklad pri plánovanom tuneli Karpaty, čo môže znamenať obchádzanie verejného obstarávania a súvisiacich mechanizmov transparentnosti.

Významné riziká štúdia identifikuje aj v oblasti technologickej a akademickej spolupráce. Ide najmä o sektory digitálnej infraštruktúry, umelej inteligencie a telekomunikácií, kde spolupráca priamo súvisí so spracovaním dát a ich bezpečnosťou. Rozširovanie tejto spolupráce je v rozpore s dlhodobými bezpečnostnými odporúčaniami slovenských inštitúcií.

Na Slovensku existovalo v roku 2022 celkovo 136 formálnych väzieb medzi univerzitami a čínskymi subjektmi, pričom 38 z nich bolo prepojených na inštitúcie napojené na čínsky vojensko-priemyselný komplex. Takéto prepojenia zvyšujú riziko úniku technológií a citlivého know-how.

Zahraničnopolitické dôsledky

Vývoj vzťahov s Čínou má širšie dôsledky pre zahraničnopolitické postavenie Slovenska. Patria medzi ne rastúce obavy spojencov v NATO v súvislosti so zdieľaním spravodajských informácií a zhoršenie dovtedy stabilných neformálnych vzťahov s Taiwanom, ale aj oslabenie súladu s politikami EÚ. K nim sa pridávajú aj opatrenia, ako sú liberálnejšie vízové režimy pre osoby spojené so strategickými investíciami, ktoré môžu zvyšovať obavy v oblasti spravodajských aktivít.

Nesúlad môže vzniknúť napríklad aj pri novom nariadení o zahraničných dotáciách (FSR), ktoré sa zameriava na účastníkov verejných obstarávaní v EÚ pochádzajúcich z krajín mimo EÚ, ktorí využívajú pomoc svojej domovskej vlády. Potenciálnu ponuku čínskej spoločnosti na infraštruktúrne projekty na Slovensku by tak mohla prešetriť Európska komisia. Pri plánovanom diaľničnom tuneli Karpaty spomenul minister dopravy Jozef Ráž možnosť medzivládneho projektu s cieľom vyhnúť sa postupom verejného obstarávania a možnému prešetreniu zo strany Európskej komisie.

Celú štúdiu nájdete v sekcii Na stiahnutie vyššie.

---

Publikáciu finančne podporila Friedrich Naumann Stiftung für die Freiheit.

Friedrich Naumann Stiftung für die Freiheit nezodpovedá za obsah tejto publikácie ani za jej akékoľvek následné uplatnenie. Názory, ktoré sú v nej vyjadrené, sú výlučne názormi autora a nutne neodrážajú postoje Friedrich Naumann Stiftung für die Freiheit.

---

Ilustračná foto: www.universe.roboflow.com