Hoci v poslednom období sa v Európskej únii hovorí najmä o závislosti od ruského plynu, Európa má problém aj s jadrovým palivom. Viac ako pätina uránu a obohacovacích služieb potrebných pre jadrovú energiu sú dovážané práve z Ruska. Podiel ruských nukleárnych dovozov od začiatku invázie na Ukrajine dokonca stúpol. S ním stúpajú aj zahraničné tržby ruského štátneho koncernu Rosatom, ktorý urán do EÚ vyváža. 

Viaceré európske krajiny, vrátane susednej Ukrajiny alebo Česka, preto začali pracovať na alternatívnych zdrojoch paliva pre svoje jadrové reaktory. Najnovšie je znižovanie závislosti v jadrovom palive aj súčasťou REPowerEU roadmap, ktorá predstavuje stratégiu postupného odstrihnutia sa od Ruska. Diverzifikácia je dôležitá nielen z hľadiska podpory Ukrajiny a oslabenia ruskej ekonomiky, ale predovšetkým národnej bezpečnosti. Aj pre Slovensko tak ide o mimoriadne dôležitú diskusiu, ktorú je potrebné začať čo najskôr.

Pre Slovensko sú jadrové elektrárne kľúčovým pilierom našej energetickej bezpečnosti. Produkujú viac než 60 % elektriny, vďaka čomu sa dá povedať, že patríme medzi “jadrové veľmoci”. Dlhé roky sme však odkázaní na jediného dodávateľa jadrového paliva – spoločnosť TVEL, dcéru ruského štátneho Rosatomu. Závislosť na jednom ruskom dodávateľovi nebola nikdy ideálna, no po invázii Ruska na Ukrajinu dosiahla ešte závažnejší geopolitický rozmer.

Všetkých päť reaktorov na Slovensku – dva v Jaslovských Bohuniciach a tri v Mochovciach – sú typu VVER-440, teda vodo-vodné energetické reaktory. Ide o sovietske reaktory, ktoré historicky využívajú palivo z Ruska. Verejná debata o zmene dodávateľa preto na Slovensku takmer neprebiehala. Argumentovalo sa tým, že keďže sú reaktory ruské, prechod na iné palivá by bol drahý, nebezpečný či dokonca nemožný. To však nie je úplne pravda, ako čoraz viac dokazujú aj skúsenosti zo zahraničia. 

Nie sme jediní s VVER-440

Typ reaktora, ktorý Slovensko využíva, nie je nijakou výnimkou. Rovnaké alebo veľmi podobné reaktory fungujú aj v Česku, Maďarsku, na Ukrajine či vo Fínsku. Napriek tomu, že pôvodne boli reaktory VVER vyvinuté na ruské palivo, viaceré krajiny už v uplynulých rokoch podnikli konkrétne kroky smerom k diverzifikácii svojich dodávok.

Už v roku 2018 americký Westinghouse dodával zhruba 30 % jadrového paliva pre Ukrajinu. V roku 2021 podpísala Ukrajine zmluvu na dodávky od Westinghouse aj pre elektráreň Rivne (tiež typ VVER-440). V elektrárni sa toto palivo aktuálne testuje.

Zmluvu s Westinghouse majú aj Česi. Prvé dodávky amerického jadrového paliva pre elektráreň Temelín (typ VVER-1000) dorazili v máji tohto roku. Do konca roka sa očakávajú dodávky aj pre elektráreň Dukovany s reaktorom VVER-440 – teda rovnakým aké máme na Slovensku. Elektrárne budú najbližšie mesiace nové palivo testovať. Plne zaviesť by ho mali na jeseň 2026.

Fínsko palivo od Westinghousu vo svojej elektrárni využívalo dokonca už v rokoch 2001 až 2007. Minulý rok sa k americkému dodávateľovi v jadrovej elektrárni Loviisa opäť vrátili. 

Na neruské palivo sa tak podarilo úspešne prejsť v rovnakých sovietskych reaktoroch, aké využívame na Slovensku. Proces zavezenia nového paliva však nejaký čas trvá, najmä preto, že ho je nutné v každej elektrárni jednotlivo testovať. Slovensko má aktuálne zmluvu s TVEL platnú do konca roku 2026 s možnosťou predĺženia do roku 2030. Ak chceme dovtedy zaistiť nového dodávateľa, treba začať už dnes. 

Box 1: Ako diverzifikuje Slovensko a okolité krajiny

Slovensko uzavrelo dlhodobé dohody s americkým Westinghouse (licencia na VVER-440 palivové kazety pre Bohunice a Mochovce) a s francúzskym Framatome, od ktorého by mali doraziť prvé dodávky v roku 2027. Česko podpísalo kontrakty s Westinghouse a Framatome na dodávky paliva pre reaktory VVER-1000 (Temelín) aj VVER-440 (Dukovany). Prvé dodávky paliva od Westinghouse už dorazili na jar 2025. Najbližšie mesiace prebehnú kvalifikačné testy nového paliva. Ukrajina obdržala palivové kazety pre elektráreň Rivne od Westinghouse už v septembri 2023. Zmluva bola podpísaná ešte pred ruskou inváziou. Dnes je americké palivo zavezené až v ôsmich ukrajinských reaktoroch (z toho sedem typu VVER-1000 a jeden typu VVER-440), pričom v niektorých sa stále testuje.  Maďarsko v októbri 2024 podpísalo zmluvu s Framatome na dlhodobé dodávky paliva. Stalo sa tak posledným členským štátom EÚ, ktorý diverzifikoval dodávky paliva pre reaktory typu VVER. Vo fínskej elektrárni v Loviise sa obnovilo využívanie amerického paliva na jeseň roku 2024. Fíni už predtým dodávky od Američanov využívali medzi rokmi 2001-2007. Bulharsko v roku 2022 podpísalo desaťročnú zmluvu so spoločnosťou Westinghouse na dodávky paliva pre jeden z reaktorov VVER-1000, pričom prvá dodávka prišla v apríli 2024. Ku koncu roka 2024 bola podpísaná zmluva s Westinghouse na testovanie paliva aj pre druhý reaktor.

Nového dodávateľa čaká niekoľkoročný proces

Nové palivo nie je možné zaviesť zo dňa na deň. Musí ho schváliť Úrad jadrového dozoru. Tomu je testami potrebné preukázať, že nové palivo funguje rovnako spoľahlivo a bezpečne ako to, ktoré sa v reaktore používalo doteraz. Samotný licenčný proces tak môže trvať aj roky. Aj po udelení licencie ešte nie je koniec. Palivo sa totiž nevymieňa naraz, ale postupne – zvyčajne tretina palivových kaziet každý rok. Znamená to, že plné zavezenie nového neruského paliva môže trvať aj tri roky.

Česko na odklone od ruského paliva pracuje už od roku 2018, kedy vyhlásili výberové konanie. V roku 2022 podpísali zmluvu na palivo pre elektráreň Temelín s americkým Westinghouse aj francúzskym Framatome. O rok uzavrel Westinghouse zmluvu na dodávky aj pre elektráreň Dukovany. Naši východní susedia zase palivo od Westinghouse momentálne testujú v elektrárni Rivne. 

Slovensko už prvé zmluvy s alternatívnymi dodávateľmi má. Slovenské elektrárne podpísali dohodu o dodávkach s Westinghouse v auguste 2023. V júli 2024 zase podpísali zmluvu s Framatome. Francúzi by mali prvé dodávky doručiť v roku 2027. Ako však ukazujú aj skúsenosti zo zahraničia, dodávky sú len nultým krokom. Samotnému zavezeniu paliva predchádza ešte rozsiahle testovanie a licencovanie. Aj preto treba začať takmer okamžite, ak má Slovensko prejsť na neruské palivo od roka 2030, keď vyprší aj predĺžený ruský kontrakt.

Cena za odklon od Ruska

Podobne ako pri debate o plyne, aj tu zaznievajú obavy o zvýšenie cien v prípade neruského paliva. V prvom rade je potrebné povedať, že pri elektrine z jadra tvoria ceny paliva omnoho nižšiu časť, ako pri iných energetických zdrojoch. Typicky tvorí cena paliva menej ako 20 % operatívnych nákladov elektrárne (pri fosílnych palivách to býva aj 80 %). Konkrétne kontraktné ceny od Rosatomu alebo Westinghouse nie sú verejné, ale pri otvorenom tendri na jadrové palivo pre Slovensko mala byť ponuka Westinghosue drahšia až o 20 %. 

To, že bude cena neruského paliva v najbližších rokoch mierne vyššia, sa dá logicky očakávať. O Rosatome sa dlhodobo hovorí, že ceny paliva držal zámerne nízko, aby zabránil konkurencii v sektore. Navyše je potrebné do ceny zarátať aj náklady na výskum a testovanie paliva, ktoré budú musieť noví dodávatelia vynaložiť. 

S postupným rozširovaním alternatívneho paliva a testovaním v okolitých krajinách by tieto náklady mali klesať. Pomôcť udržať ich na uzde by mohlo aj európske financovanie vývoja vo Framatome. Je preto možné, že zvýšenie cien by bolo len dočasné. 

Box 2: Bude mať EÚ vlastné jadrové palivo?

Firma Framatome je dcérskou spoločnosťou EDF – energetická spoločnosť plne vlastnená francúzskym štátom. Framatome plánuje vyvinúť vlastné palivo pre VVER reaktory. Vývoj a výrobu plánuje spustiť v továrni v Lingene (Nemecko). Prvou fázou má byť výroba paliva nukleárneho paliva pod licenciou ruského Rosatomu, resp. jeho dcéry TVEL. Framatome za týmto účelom vytvorila s Rosatomom spoločný podnik (joint venture) – European Hexagon Fuels (EHF), pričom ruská spoločnosť vlastní 25 %. Viacerí experti sa obávajú, že kooperácia s Ruskom vytvára bezpečnostné otázky a môže zamedziť vývoju skutočne európskeho paliva. Minimálne do roku 2030 má ísť o výrobu výlučne Ruskom licencovaného paliva. Framatome podalo žiadosť o povolenie pre vyrábanie licencovaného paliva v marci 2023. K žiadosti bolo vznesených tisíce pripomienok a v novembri 2024 prebehlo verejné vypočutie. Nemecké ministerstvo  životného prostredia dodnes k povoleniu nedalo finálne stanovisko. Framatome chce zároveň vyvinúť aj vlastné palivo, nezávisle od Ruska. Projekt má aj podporou Bruselu. Prostredníctvom európskej atómovej spoločnosti EURATOM dostal projekt európskeho paliva 10 miliónov eur. Vývoj Francúzi oznámili minulý rok a trvať im má aspoň 10 rokov.

Na záver môžeme polemizovať, či nie je mierne vyššia cena paliva adekvátna tomu, aby sme sa odstrihli od Ruska a jeho štátneho aparátu. Rusko na obchode s palivom zarába ročne stovky miliónov eur, ktoré mu pomáhajú financovať vojnu na Ukrajine. Zároveň má ako jediný dodávateľ silnú mocenskú výhodu, pretože v prípade konfliktu by mohlo dodávky zataviť. 

Je samozrejme dôležité, aby pri nových palivových kontraktoch Slovensko vybojovalo čo najlepšie cenové podmienky. Cena na faktúre však dnes nie je jediná, ktorú platíme. Musíme zvážiť aj náklady spojené s pokračujúcou závislosťou na krajine, ktorá vedie tesne za našimi hranicami vojnu.

Naše obchodné vzťahy ukázali, že Rusko môže hocikedy porušiť svoje záväzky, obzvlášť ak je to v prospech jeho geopolitickej hry. Tak, ako v minulosti (najnovšie na začiatku tohto roka) prerušilo alebo znížilo dodávky plynu, môže zastaviť aj dodávky jadrového paliva. Preto zbavenie sa závislosti nie je len ekonomickou otázkou, ale aj otázkou národnej bezpečnosti, ktorej riešenie by malo byť pre slovenskú vládu prioritou. 

Zdroj fotografie: heute.at